Nevšedné stretnutie sa odohralo na našej škole v stredu 7. decembra. Žiaci 7.C triedy sa stretli s Arifurom Rahmanom, s človekom, ktorý sa narodil v Bangladéši, avšak teraz žije v Nórsku. Prečo Bangladéšan žije v Nórsku? To nás teda zarazilo. A tak začalo pátranie, začalo hľadanie odpovede na túto otázku. Avšak odpovedať sa nemalo verbálne, ale výtvarne, kresbičkami.
Náš hosť, ktorý je výtvarníkom-karikaturistom, nakreslil do stredu papiera seba, teda 11-ročného chlapca. Naši siedmaci dotvárali obraz farebnými fixami, snažili sa nájsť odpoveď na položenú otázku. Okolo chlapca sa v krátkom čase ocitli zbrane, zalepené ústa, oheň, nedostatok jedla a vody, prenasledovatelia, vojaci. Potom sa ujal slova sám Arifur a vysvetlil prečo on, taký mladý výtvarník nemôže žiť vo svojej vlasti, nemôže pomáhať svojej sestre, nemôže odniesť kytičku kvetov na hrob svojej matky. Prečo? Prečo bol 6 mesiacov väznený a spoločnosť mu robili len potkany, s ktorými sa delil o jedlo? Odpoveď nám dali jeho milé obrazy. Dovolil si totiž na nich spomenúť slovo Mohamed v súvislosti s obyčajným človekom a jeho kocúrom. Prečo? Lebo v bangladéšskom jazyku slovo Mohamed znamená pán. A tak vznikol Mohamed a Mohamed cat. Tieto slová spustili vlnu zlosti, hnevu, prenasledovania i väzenia. Neostávalo nič iné, len opustiť Bangladéš, opustiť svoju vlasť. Dnes je Arifur Rahman úspešný a uznávaný karikaturista, bojujúci za slobodu prejavu, za slobodu, rovnoprávnosť i práva žien. O tomto boji rozprávajú Arifurove obrazy, ale aj obrazy a karikatúry výtvarníkov z celého sveta, ktoré sú do konca januára vystavené v Centre nezávislej kultúry Wave na Trojici v Prešove.
Ak toto miesto navštívite, ak si tieto diela prezriete, určite si spomeniete na slová ruského spisovateľa Gogoľa: "Cмех сквозь слёзы". A čo ešte dodať? Nuž len pochváliť žiakov 7.C triedy, ktorí sa správali veľmi pekne, kreslili úžasne a vytvorili veľmi príjemnú atmosféru.