V skoré piatkové ráno 23.5.2014 už o 6:30 sme my, deviataci, spolu s našimi pani učiteľkami p. uč. Golitkovou a p. uč. Brunáriovou sedeli v autobuse pred školou a už sa nevedeli dočkať prvého pohybu. Pýtate sa, kde sme mali namierené? No predsa ani my sme neporušili tradíciu, ktorá je na našej škole už dlhé roky a vybrali sme sa na výlet do Poľska. Konkrétne do Wadovíc a Oswienčimu.
Naša cesta viedla najprv pár kilometrov severným Slovenskom. Cez sklá autobusu sme mali nádherný výhľad na Ľubovniansky hrad, neskôr na Tri koruny (Pieniny), ale najkrajšia bola panoráma našich veľhôr, Vysokých Tatier. Tak sme úplne jednoducho, skoro bez povšimnutia prešli hranicou s Poľskom.
Naša prvá zastávka bola vo Wadoviciach – rodisku pápeža sv. Jána Pavla II. Tam sme si prezreli nádherné námestie a kostol, kde sa pápež ešte ako mladý človek veľa modlil.
Vo veľkej horúčave sme opäť nasadli do autobusu a vybrali sme sa na menej príjemné miesto: do koncentračného tábora Auschwitz v Oswienčime. Keď sme tam prišli, už len tá atmosféra, čo tam bola, v nás vzbudila čudné pocity. Táto exkurzia zanechala hlboké ryhy v našich srdciach, keď sme počúvali o osudoch nevinných ľudí, ktorí trpeli úplne bez akejkoľvek príčiny a presvedčenie, že každý ľudský život má cenu bez rozdielu farby pleti, vierovyznania, názoru alebo politického presvedčenia. Videli sme tam strašné veci, ale zhodli sme sa na tom, že aj táto skúsenosť nám niečo dala. Mňa osobne najviac zasiahli osudy detí, ktoré sa tam dostali, videli a zažili tú hrôzu na vlastné oči, ale prežili to. A to bol ten jeden z mála momentov nádeje.
Neskôr sme sa presunuli asi 5 minút do vyhladzovacieho tábora Birkenau, kde sme taktiež počuli o osudoch mnohých ľudí, ktorí nemali také šťastie ako my, že žijeme v mieri.
Celá táto exkurzia sa niesla v duchu hlbokého zamyslenia nad hodnotou ľudského života a za to všetko ďakujeme naším pani učiteľkám, ktoré boli ochotné nám to vybaviť a aj tam s nami stráviť tento deň.
Ráchel Saraková, 9.a
