Pozvanie p. Šmihulu do Historického sprievodu mesta Prešova nás potešilo. Spojili sme spoločne sily – žiaci zo ZŠ Ľubotice i dospelí a pustili sa do „oživovania dejín“. Nám sa ušiel rok 1968 – OKUPÁCIA. Najprv sme si teda museli vysvetliť, čo to tá „okupácia Rusmi“ bola. Starší si zaspomínali na to, ako to prežívali, mladší na to, čo sa o tom učili a tí najmladší len udivene počúvali, čo sa to pred pár rokmi u nás na Slovensku stalo. Potom rýchlo pochopili, prečo kričíme: „Dubček je náš! Rusi domov!“ a prečo sa učíme pieseň „Bež domu, Ivane...“ Zrazu „dejiny ožili“. Už to neboli len suché fakty - roky a mená, boli to príbehy, ktoré sa dotýkali aj nás.
Nastal očakávaný 10. jún 2017. Prešovom sa odrazu prechádzali kati, karabinieri, kráľovná Sisi, labanci, kuruci... My sme si nastúpili za kolektivizáciu r. 1948, za nami išli ľudia z normalizácie r. 1969. Vysvetlili sme si, prečo majú na ústach rúška – nemôžu rozprávať, musia nemo súhlasiť s komunistickým režimom. Nás sprevádzalo dobové auto.
Všetko bolo krásne nachystané, no prekvapil nás dážď... Mnohých odradil, ale my sme ostali. A dobre sme urobili! Vyčasilo sa. A aj keď v torzách, no historický sprievod sa uskutočnil. Tak sa pre nás stala história zážitkom i dobrodružstvom. Ďakujeme všetkým, ktorí to s nami vydržali a smelo „zabojovali proti okupácii vojsk Varšavskej zmluvy“.
Vyučujúca dejepisu a vedúca DK